conspiciebatur

  1. terza persona singolare dell'indicativo imperfetto passivo di cōnspiciō
cōn | spĭ | cĭ | ē | bā | tŭr
  • (pronuncia classica) IPA: /koːn.spi.ki.eːˈbaː.tur/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /kon.spi.t͡ʃi.eˈba.tur/

vedi cōnspiciō