laborabatur

  1. terza persona singolare dell'indicativo imperfetto passivo di labōrō
lă | bō | rā | bā | tŭr
  • (pronuncia classica) IPA: /la.boː.raːˈbaː.tur/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /la.bo.raˈba.tur/

vedi labōrō