vacuabitur

  1. terza persona singolare dell'indicativo futuro semplice passivo di vacuō
vă | cŭ | ā | bĭ | tŭr
  • (pronuncia classica) IPA: /wa.kuˈaː.bi.tur/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /va.kuˈa.bi.tur/

vedi vacuō