benedicitote

  1. seconda persona plurale dell'imperativo futuro attivo di benedīcō
bĕ | nĕ | dī | cĭ | tō | tĕ
  • (pronuncia classica) IPA: /be.ne.diː.kiˈtoː.te/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /be.ne.di.t͡ʃiˈto.te/

vedi benedīcō