explorature

  1. vocativo maschile singolare del participio futuro (explōraturus) di explōrō
ĕx | plō | rā | tū | rĕ
  • (pronuncia classica) IPA: /eks.ploː.raːˈtuː.re/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /eks.plo.raˈtu.re/

vedi explōraturus, explōrō