halucinatur

  1. terza persona singolare dell'indicativo presente attivo di hālūcinor
hā | lū | cĭ | nā | tŭr
  • (pronuncia classica) IPA: /ʰaː.luː.kiˈnaː.tur/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /a.lu.t͡ʃiˈna.tur/

vedi hālūcinor