mucetote

  1. seconda persona plurale dell'imperativo futuro attivo di mūcĕo
mū | cē | tō | tĕ
  • (pronuncia classica) IPA: /muː.keːˈtoː.te/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /mu.t͡ʃeˈto.te/

vedi mūcĕo