obtorqueatis

  1. seconda persona plurale del congiuntivo presente attivo di obtorquĕo
ŏb | tŏr | qŭĕ | ā | tĭs
  • (pronuncia classica) IPA: /ob.tor.kʷeˈaː.tis/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /ob.tor.kweˈa.tis/

vedi obtorquĕo