obtorquebantur

  1. terza persona plurale dell'indicativo imperfetto passivo di obtorquĕo
ŏb | tŏr | qŭē | băn | tŭr
  • (pronuncia classica) IPA: /ob.tor.kʷeːˈban.tur/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /ob.tor.kweˈban.tur/

vedi obtorquĕo