obtorquebatur

  1. terza persona singolare dell'indicativo imperfetto passivo di obtorquĕo
ŏb | tŏr | qŭē | bā | tŭr
  • (pronuncia classica) IPA: /ob.tor.kʷeːˈbaː.tur/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /ob.tor.kweˈba.tur/

vedi obtorquĕo