obtorquebuntur

  1. terza persona plurale dell'indicativo futuro semplice passivo di obtorquĕo
ŏb | tŏr | qŭē | būn | tŭr
  • (pronuncia classica) IPA: /ob.tor.kʷeːˈbuːn.tur/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /ob.tor.kweˈbun.tur/

vedi obtorquĕo