obtorqueretis

  1. seconda persona plurale del congiuntivo imperfetto attivo di obtorquĕo
ŏb | tŏr | qŭē | rē | tĭs
  • (pronuncia classica) IPA: /ob.tor.kʷeːˈreː.tis/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /ob.tor.kweˈre.tis/

vedi obtorquĕo