praejacitote

  1. seconda persona plurale dell'imperativo futuro attivo di praejaciō
prae | jă | cĭ | tō | tĕ
  • (pronuncia classica) IPA: /prae̯j.ja.kiˈtoː.te/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /prɛj.ja.t͡ʃiˈto.te/

vedi praejaciō