praejicite

  1. seconda persona plurale dell'imperativo presente attivo di praejiciō
prae | jĭ | cĭ | tĕ
  • (pronuncia classica) IPA: /prae̯ˈji.ki.te/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /prɛˈji.t͡ʃi.te/

vedi praejiciō