praejicitote

  1. seconda persona plurale dell'imperativo futuro attivo di praejiciō
prae | jĭ | cĭ | tō | tĕ
  • (pronuncia classica) IPA: /prae̯.ji.kiˈtoː.te/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /prɛ.ji.t͡ʃiˈto.te/

vedi praejiciō