praeteritote

  1. seconda persona plurale dell'imperativo futuro attivo di praeterō
prae | tĕ | rĭ | tō | tĕ
  • (pronuncia classica) IPA: /prae̯.te.riˈtoː.te/
  • (pronuncia ecclesiastica) IPA: /prɛ.te.riˈto.te/

vedi praeterō